Občianska vojna v Sýrií? Zlá rozprávka v kocke.

Autor: Viliam Ostatnik | 16.2.2014 o 21:10 | (upravené 16.2.2014 o 23:51) Karma článku: 8,36 | Prečítané:  664x

Nemyslím, že vy alebo ja túžim v obyčajný nedeľnajší večer po rozsiahlej a vyčerpávajúcej analýze spletitých medzinárodných vzťahov a konfliktu, ktorý prebieha už dosť dlhú dobu v Sýrií. Koniec koncov, to, čo píšem je tiež len môj skromný pohľad na vec, len reflektujem to, čo som čítal a sám si dohľadal na internete. Tak to radšej zjednoduším.

Občianska vojna v Sýrií je rozprávka. Veľmi zlá rozprávka, ktorá je vhodná akurát tak vtedy, keď z nejakého chorého dôvodu nechcete, aby mali vaše deti pokojný spánok. Lebo vystupujú tu násilie, krv a zbrane. A vplyv. A peniaze. A plyn. Nesmieme zabudnúť na vplyv, peniaze a plyn. Čo by to bol za konflikt, v ktorom by predsa nešlo o tieto otrepané veci. Lenže žiaľ nie je to nejaká pochabá konšpiračná teória, ale reálna situácia, ktorá znamenala šach-mat pre Baššára al-Assada. Jednalo sa totiž o deal, ktorý Assad nepodpísal. Quatar, krajina s rozlohou futbalového ihriska – o to však vplyvnejšia – má totiž veľké zásoby zemného plynu, ktorým chcela zásobovať Balkán. To však nemôže dovoliť niekto, kto na Balkáne bojuje o vplyv už nejaký ten piatok. Rusko, verný spojenec Sýrie, preto požiadalo o pomoc Assada, ktorý zamietol výstavbu plynovodu cez jeho krajinu z juhu smerom na sever. Do tejto chvíle, približne desať tisíc rokov, nažívali v Sýrií najprv Sýrčan vedľa Sýrčana, potom kresťan po boku moslima, bohatý po boku chudobného, bez väčších a hlavne toľko medializovaných problémov. Avšak okamžite, ako si ten hnusný moderný Hitler (slová Johna Kerryho) dovolil sa postaviť proti spojenectvu petrofašistov – USA, Saudská Arábia, Quatar, a nakoniec aj EÚ – dostala Sýria pečiatku: opäť musí byť implantovaná tá pravá a jediná dobrá západná demokracia. A to aj v prípade, že táto božská západná demokracia bude vyzbrojovať a financovať teroristov, ktorých len prednedávnom vinila zo strašných útokov 11. Septembra 2001 a zaprisahala sa ich všetkých zničiť. Tých istých, ktorých ešte pred tým, než sa zaprisahala ich zniesť z tohto sveta, sama vytvorila a financovala v boji proti Sovietom v Afghanistane v 80-tych rokoch. Aj vám to nápadne pripomína zlú rozprávku s Kosovom? Áno, tú, kde sa Madeline Allbright bozkáva sladko na líčka so šéfom albánskej mafie, generálmi teroristickej kosovkej oslobodenenckej armády UČK a obchodníkmi s bielym mäsom. Ide predsa o vplyv. A peniaze. A nerastné suroviny. Netreba na to zabúdať. Kto vlastní dnes telekomunikácie v Kosove a Metochii? Kto má podiely vo veľkých továrňach a na ťažbe uhlia a farebných kovov? Možno by vás to prekvapilo, keby ste zistili, že v takých zoznamoch sú aj mená generálov NATO či iných vplyvných západných politikov. Ale o tom niekedy nabudúce.

Je mi z toho už dosť zle. Neviem ako vy, ale mňa ide roztrhnúť, keď v TV, alebo v novinách, alebo okolo mňa počujem ľudí rozprávať vojne v Sýrií ako o vzbure proti despotickému tyranovi. Je to ako Líbya. Dúfam, že keď sa toho zlého uja Assada podarí zosadiť, že sa Sýrčania budú mať konečne dobre. A že bude naďalej nažívať moslim s kresťanom, muž so ženou, bohatý s chudobným. Ja o tom totiž silne pochybujem. Nehovorím, že je Assad svätý (na eskalácií problému má podiel aj on), alebo že všetka opozícia proti nemu je zlá. Ale rozhodne sa s jeho odchodom, pokojným či drastickým, pochová aj kresťanstvo v Sýrií a zásadný vplyv Ruska v oblasti ovládanej petrofašistami, ktorým sa však skutočný terorizmus, ten, ktorý stvorili, už vymyká z rúk. A bolo by proti môjmu presvedčeniu, keby som sa dokázal postaviť za niečo také. Preto verejne podporujem Assada. Vedeli ste, že sa wáhábisti, teda moslimskí bojovníci priamo zbroja, vycvičujú a potom posielajú do Sýrie aj v krajinách ako je Francúzsko?

Vojna v Sýrií je vojnou o vplyv. Je to vojna, ktorá ľudí zaujíma, lebo o niečo ide, nie ako v deväťdesiatomštvrtom v Rwande. Išlo o vplyv? Alebo o peniaze? Nie, tak prečo zastavovať genocídu milióna ľudí. Vojna v Sýrií je vojnou proti terorizmu, v ktorej sa ale záhadne západ stavia na stranu práve toho terorizmu. Nie je to paradox? Keď si spomenieme na výrok istého amerického politika: „Nevyberáme si cieľe podľa svojich priateľov, ale priateľov podľa svojich cielov,“ ako paradox nám to vlastne ani prísť nemôže. Je to realita sveta, v ktorom žijeme.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?